Priehrady alebo suché poldre

Na najužšom mieste v údolí hneď za dedinou má byť vybudovaná priehrada Doľany 1 s výškou 17,6 m (ako naša raritná veža) a v korune hrádze šírky 5 m (ako dvojprúdová cesta) a na „dne“ hrádze bude jej šírka do 100 m, jej dĺžka bude pri plnom naplnení 450 m. Bude spájať dve úbočia, čím sa zahatá celé údolie. Na ľavom úbočí sa odstráni časť úbočia, teda sa vyrúbu ďalšie stromy, aby sa tam mohla preniesť súčasná cesta postavená z eurofondov (Čo na to EÚ?) a bude mať šírku minimálne 6m po dĺžke 600m. Pretože priehrada má mať začiatok pri turistickom areáli a má siahať až po most pod Papierňou, musí sa preložiť aj vodáreň, ktorá je teraz na ľavej strane. Otázka znie: potrebujeme my kumulovať vodu v priehrade, keď v okolí je dostatok vodných nádrží? Nechceme len zabrániť vtekaniu prívalovej vody do dediny? Ak zahatáme údolie priehradou, tak znemožníme rybám, v našom prípade pstruhom, v Podhájskom potoku voľný priechod potokom. Zničíme prirodzený biokoridor údolia, vyrúbeme celý kus lesa takmer až po Zabité, pretože tam majú byť 4 prehrádzky s výškou 4,58 m, šírkou 0,5 metra a skalné podložie s dĺžkou 15 m.

Prítok vody do priehrady vzhľadom na množstvo vody v potoku a jej odtok bude zrejme nedostatočný na to množstvo vody (40 až 116 000 m3), ktoré sa v priehrade plánuje. Predpoklad je, že sa voda nebude stíhať okysličovať, stane sa z nej stojatá mŕtva voda, ktorá začne zapáchať a komáre budú mať raj. Prítok vody z potoka a bežné zrážky by zanášali priehradu bahnom. Na Slovensku je niekoľko priehrad, ktoré sa nečistia, takže bahno siaha do rôznych výšok priehrad a v strede tečie len úzky prúžok vody z potoka, ktorý si tam svoju cestu nájde. Odstránenie bahna (ktoré je, mimochodom, toxické) z veľkej priehrady stojí cca 40 eur za 1 m3. Ak by sme rátali s polovičným nánosom, tak náklady môžu ísť až do výšky 1 600 000 eur na jej vyčistenie. Bude mať Slovenský vodohospodársky podnik peniaze vždy k dispozícii, keď bude treba? Už teraz nemajú dostatok peňazí na čistenie existujúcich priehrad. Ako často budeme zažívať pri čistení opätovný stavebný ruch? Ak sa priehrada z nejakých dôvodov nevyčistí od nánosov, tak stráca schopnosť zadržiavať povodňovú vlnu a tým aj svoj význam. Žiadny raj pre rybárov, žiadne kúpanie (aj to len na vlastné riziko), žiadne klzisko v zime. Len zničené údolie.

Cca 1/3 vody z dažďových zrážok vsiakne do zeme. My tu máme podzemné vody, ktoré sa touto mŕtvou vodou z priehrady môžu znehodnotiť. Nie sú podzemné vody ako pitný zdroj vody chránené? Aká voda bude v našich studniach? A či vôbec nejaká voda v studniach bude, pretože stavbou sa tok podzemných vôd môže prerušiť alebo odkloniť a studne nám vyschnú, potom vyschne podložie našich domov a domy začnú klesať, naruší sa statika. Po postavení priehrady sa hodnota všetkého majetku ľudí pod ňou môže výrazne znížiť a nič nepredáte ani za súdno znalecký posudok, pretože pod priehradou nikto nechce bývať .

Na Slovensku je množstvo vodných nádrží rôzneho typu, ktoré majú z rôznych dôvodov technicko-prevádzkové či bezpečnostné problémy - ich počet sa odhaduje na cca 30%. Hrozí, že sa ich hrádza prelomí a prielomová vlna zničí všetko pod ňou. To znamená, že naša dedina, keďže by sme boli tesne pod ňou, by v prípade havárie takmer zmizla z povrchu zemského. Preto v Horných Orešanoch zasadá krízový štáb po každom veľkom daždi. Priehrady, ktoré sú urobené na rovine (Dolianska, Budmerická, v Suchej nad Parnou) majú skôr nízke hrádze, prirodzene zasadené do okolia.

V našej dedine bola záplava v roku 2011, ktorú spôsobila pravdepodobne prívalová vlna pretrhnutej hrádzky vytvorenej z naplavenín na hornom toku Podhájskeho potoka v oblasti pod Tromi stokami počas mimoriadnej meteorologickej situácie. Tieto prívalové dažde boli nazvané tisícročnou vodou. Táto voda mala u nás po vybrežení Podhájskeho potoka v hornej časti obce výšku cca 0,5 m nad obecnou komunikáciou a nabrala pomerne veľkú rýchlosť, preto odplavovala aj autá. Zaplavila pivnice v tých domoch, kde majú okná do ulice. Tieto okná do pivníc sa začali robiť až v novších domoch. Staré domy okná do pivníc smerom na ulicu nemajú. Naši dedovia vedeli, čo robia. Keď v strede dediny tečie potok, tak nemôžu umožniť vode pri prípadnom vybrežení jej vniknutie do domu.

Na Píle majú povodne často. Výška vody tam pri tisícročnej vode v roku 2011 dosiahla aj 5 m. Túto situáciu chcú riešiť zadržaním prívalovej vlny v dvoch suchých poldroch vo výške 5 m, ktorých cena bude cca 360 000 eur. Suchý polder (zádržná hrádzka) je ekologicky zasadená do prostredia a bežne tam nie je voda. Voda sa tam zadrží len pri mimoriadnom daždi, takže nehrozí žiadne pretrhnutie, stojatá voda alebo znehodnotenie spodnej vody a tým aj zdroja pitnej vody. Prečo u nás, kde sa maximálne vybreží potok, aj to len kvôli tomu, že sa lesy a potok nečistia, sa idú realizovať dve obrovské priehrady, z ktorých sa jedna možno ani nikdy nenaplní (nad uličkou tzv. priehrada Vinice), pretože voda tam väčšiu časť roka tečie iba cícerkom. Prečo u nás, keď je zásada, že investičné náklady nemôžu prevyšovať možné škody. Že by rátali aj škodu na životoch, kde cena človeka sa odhaduje na 9 miliónov eur? Potom je cca 10 miliónov eur na celý projekt málo.

Vybreženie potoka, či záplavy ako boli v roku 2011 sú „lahôdkou“ oproti tomu, čo nám hrozí, ak sa postavia 2 priehrady a 4 hrádze. Preto sme za postavenie dvoch alebo viacerých suchých poldrov na zachytávanie prívalových dažďov, plavenín, biomasy, erodovanej pôdy a kameňov, a to nad uličkou a v údolí Podhájskeho potoka v širších profiloch údolia (možno nad papierňou a možno až nad chráneným zdrojom pitnej vody). Nemusí sa vyrúbať les (len tá časť, kde budú oveľa nižšie poldre ako sú priehrady), nemusí sa prekladať cesta, nemusí sa prekladať vodáreň, nebude sa stavať 2 - 3 roky, čím ušetríme naše cesty a ovzdušie, nehrozí znečistenie a odklonenie spodnej vody a zachová sa biokoridor chráneného územia Malé Karpaty.

Na najužšom mieste v údolí hneď za dedinou má byť vybudovaná priehrada Doľany 1 s výškou 17,6 m (ako naša raritná veža) a v korune hrádze šírky 5 m (ako dvojprúdová cesta) a na „dne“ hrádze bude jej šírka do 100 m, jej dĺžka bude pri plnom naplnení 450 m. Bude spájať dve úbočia, čím sa zahatá celé údolie. Na ľavom úbočí sa odstráni časť úbočia, teda sa vyrúbu ďalšie stromy, aby sa tam mohla preniesť súčasná cesta postavená z eurofondov (Čo na to EÚ?) a bude mať šírku minimálne 6m po dĺžke 600m. Pretože priehrada má mať začiatok pri turistickom areáli a voda bude siahať až po most pod Papierňou, musí sa preložiť aj vodáreň, ktorá je teraz na ľavej strane. Otázka znie: potrebujeme my kumulovať vodu v priehrade, keď v okolí je dostatok vodných nádrží? Nechceme len zabrániť vtekaniu prívalovej vody do dediny? Ak zahatáme údolie priehradou, tak znemožníme rybám, v našom prípade pstruhom, v Podhájskom potoku voľný priechod potokom. Zničíme prirodzený biokoridor údolia, vyrúbeme celý kus lesa takmer až po Zabité, pretože tam majú byť 4 prehrádzky s výškou 4,58 m, šírke 0,5 metra a skalné podložie s dĺžkou 15 m.