Odborníci, ktorí sa stretnutia zúčastnili:

• Ing. arch. Mgr. art. Elena Pätoprstá – podpredsedníčka Bratislavského samosprávneho kraja (BSK)
• RNDr. Jaromír Šíbl, PhD. – poslanec BSK, ochranár
• Ing. Pavel Virág – technicko-prevádzkový riaditeľ, Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) Banská Štiavnica
• RNDr. Elena Fatulová – predsedníčka Inštitútu vodnej politiky
• Ing. Peter Gábriš – hydrológ (žije v USA)
• Ing. Barbora Kunovská - manažment prírodného prostredia
• prof. Ing. Viliam Macura, PhD. – Katedra vodného hospodárstva krajiny SvF STU
• Mgr. Viliam Vongrej - Správa CHKO MK
• Ing. Vladimír Slaninka – vodohospodár
• RNDr. Peter Straka, PhD. – geológ, ekológ
• Štefan Vaľo – aktivista

Zápis z brainstormingu v Doľanoch

V sobotu 26.1.2019 sa v Doľanoch uskutočnilo pracovné stretnutie odborníkov k problematike protipovodňovových opatrení v obci. Stretnutie zorganizovalo OZ Spolok pre krajší život v Doľanoch zastrešujúce svoju organizačnú jednotku STOP priehrade nad Doľanmi. Cieľom stretnutia bolo hľadať a posúdiť alternatívne riešenia k zámeru SVP postaviť nad obcou veľkú priehradu.

Stretnutie bolo neverejné a zúčastnili sa ho:

Ing. arch. Mgr. art. Elena Pätoprstá – podpredsedníčka Bratislavského samosprávneho kraja (BSK)

RNDr. Jaromír Šíbl, PhD – poslanec BSK, ochranár

Ing. Pavel Virág – technicko-prevádzkový riaditeľ, Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) Banská Štiavnica

prof. Ing. Viliam Macura, PhD – Katedra vodného hospodárstva krajiny SvF STU

RNDr. Elena Fatulová – predsedníčka Inštitútu vodnej politiky

Ing. Peter Gábriš – hydrológ (žije v USA)

Ing. Barbora Kunovská - manažment prírodného prostredia

Mgr. Viliam Vongrej - Správa CHKO MK

Ing. Vladimír Slaninka – vodohospodár

RNDr. Peter Straka, PhD – geológ, ekológ

Štefan Vaľo – aktivista

Na úvod stretnutia si účastníci stretnutia prezreli terény povodia potoka nad obcou od Geltegu až dole do doliny a nad uličkou v miestach plánovanej menšej priehrady Vinice.

Po úvodných informáciách organizátorov o cieľoch organizačnej jednotky spolku a o povodniach z rokov 2006 a 2011, ktoré vyvolali potrebu realizácie protipovodňových opatrení (PPO), odôvodnil p.Virág z SVP zámer stavby priehrady.

Uviedol, že SVP musí zo zákona realizovať komplexné opatrenia, ktoré majú zabrániť vzniku povodňových škôd a ohrozeniu ľudských životov. Predovšetkým spomaliť prietok vody. Za najväčší problém považuje zatrubnenie koryta potoka v obci. Ak by bolo koryto otvorené, odviedlo by viac vody a o zvyšok by sa postarali opatrenia nad dedinou. Tieto opatrenia robí správca toku. Treba sa však zaoberať aj pozemkami celého povodia, ich stavom a možnými úpravami, pretože na výraznejšie zachytenie vody v údolí potom už nie sú podmienky – čím strmší sklon, tým vyššia hrádza. Riešením sú aj poldre – nemajú konštrukciu na regulovanie toku; limitujúcim množstvom, ktoré preteká, je kapacita potoka. Treba zhodnotiť, čo by sa dalo dosiahnuť odkrytím potoka – to by sa potom odzrkadlilo na výške ďalších opatrení. Bude na výber – polder, kombinácia otvoreného koryta a poldra, alebo len otvorené koryto. To si treba prepočítať. Alebo sa musí počítať aj s tým, že v prípade podmienok ako 2011 bude to, čo tu bolo. Treba však dodržať zákon, podľa ktorého náklady na takúto stavbu a jej prevádzku musia byť menšie ako škody, ktoré by z takejto povodne vznikli. SVP je pri dodržaní týchto podmienok otvorené akejkoľvek diskusii.

p.Slaninka: K otázke údajov, s akými sa pracuje a ktorých sa musí držať projektant pri navrhovaní veľkosti priehrady, vždy platia oficiálne údaje SHMÚ. Tie sú však v 4. kategórii, teda veľmi nepresné. Dala by sa ale urobiť štúdia. Do roku 2000 som nenašiel žiadnu historickú povodeň. Povodne tu vznikli po roku 2000. Môj názor – najjednoduchšie je profil otvoriť (potok). Most pod vežou je na 100-ročnú vodu. V čase, keď sa potok zakrýval, boli však normy iné. Čo sa týka priehrady, s tým nesúhlasím. Tu treba urobiť polder, žiadnu priehradu.

p. Macura: Kapacita koryta – zatrubnenia je podľa SVP Q = 3,5 m³.s^-1 To je za predpokladu plného profilu 1000 mm. Skutočná kapacita bude menšia kvôli stratám na vtoku a zaneseniu potrubia. Požadovaná kapacita je Q= 9 až 10 m³.s^-1 Vzhľadom na výrazný sklon toku nie je problém takúto úpravu navrhnúť. Otázka je, či sa dá v obci presadiť náhrada zatrubnenia otvoreným korytom.

p.Virág: Treba hodnotiť dve veci – maximálny prietok a objem. Epizóda pri povodni 2011 mohla byť krátka, ale pri extrémnom prietoku a malom objeme. Z hľadiska hodnotenia rizika nehovoríme len o škodách z roka 2011, ale musíme brať do úvahy aké škody by mohli vzniknúť pri rôznych povodniach – pravdepodobnosť malá, stredná, vysoká. Ak sa stavba bude financovať z eurofondov, jej rozpočet sa nedá navyšovať počas realizácie. Skôr sa stretávame s opačným prípadom – v rámci súťaženia dodávatelia idú pod reálne náklady a potom je problém s tým, aby sa do nich zmestili.

Poldre sa u nás začali budovať iba nedávno – v Alpách sú takmer nad každou dedinou, budovali si ich väčšinou obce a tam sme sa chodili pozerať, aké riešenia použili. My sme stavali, napríklad, polder v Oreskom na Záhorí – počas stavby s tým boli veľké problémy, potok bol takmer vyschnutý. Ale počas povodní v roku 2005 zafungoval úplne perfektne, odvtedy obce pod ním nemajú problém so záplavami. Nehrozí pretrhnutie, zo zákona podliehajú takéto objekty osobitnej kontrole.

p. Šíbl: Je veľmi dôležité, aby sa vodohospodári a všetci ostatní stretávali, vymieňali si názory. Ocenňujem názor p.Virága, že výsledné riešenie by malo byť kombináciou niekoľkých rôznych opatrení. Ako ochranár by som veľmi rád videl v prvom rade „zelené“ riešenia a až ako posledné, ak to nepôjde inak, realizovať „sivé“ riešenie, teda stavbu priehrady. Nie som si istý, či SVP objednal štúdiu aj pre zelené opatrenia. Ak by SVP takýmto spôsobom pristúpilo k riešeniu, mohli by sme byť na Slovensku prví a v Doľanoch vytvoriť pilotný projekt.

p.Virág: Predpokladaný termín pre výstup s alternatívnym riešením a zohľadnením návrhov opatrení v celom povodí by mohol byť do pol roka. Upozorňujem však, že nech by sa na povodí urobilo akékoľvek množstvo menších objektov, kvôli veľkým sklonom nie je získanie objemu veľké. Vytvoriť priehradzku za priehradzkou – čo potom s údržbou? PPO musia mať stanovené parametre aj v nasledujúcom období, aby to fungovalo, nezabúdajme, že v roku 2011 voda brala v dedine autá. Pri povodni nemôžeme počítať s tým, že niekto bude stáť pri „hučáku“ a čistiť hrablice. Podľa mňa nie je nič lepšie ako otvorenie potoka. Obec by na tom získala dvojnásobne – zvýšila by sa kapacita a zlepšil estetický dojem s potokom.

p.Straka: Začnime najskôr hľadať príčíny a potom ako ich eliminovať tam, kde vznikajú. Tiež sa mi páči, nech sa potok otvorí, ale vidím to problematické s občanmi. V prvom rade treba upravovať terén, čo sme videli. Pán Vaľo nám ukazoval veľa maličkostí - najlepšia je zmena hospodárenia v krajine. Povodie nad obcou je veľmi malé na to, aby tu vznikali také desivé javy ako v roku 2011. Ale prívalové lejaky môžu vznikať častejšie. Erózia a transport pevných častí, čo sa odnášajú vodou (konáre, lístie, odpadky), je tu taká silná, že akýkoľvek suchý polder, priehradu alebo iné zariadenie, bude treba čistiť. A údržba niečo stojí – kto to bude robiť, za čo? Nemali by sme riešiť len následky.

p.Virág: Ak hovoríme o povodni, hovoríme o extrémnom jave. Pravdepodobnosť sa bude zvyšovať. O čom teraz rozprávame je to, ako riešiť extrémne situácie. Či im chceme predchádzať a do akej miery. Zatiaľ to, čo urobilo SVP, malo vždy zmysel. S riešením musia súhlasiť dotknutí účastníci. Treba počítať s tým, že by to nebolo len otvorenie koryta, ale aj mostíky, lávky a ďalšie koštrukcie. Finančne to môže byť nakoniec drahšie ako polder. Naše prvotné riešenie sa robilo práve kvôli tomuto. Čo sa týka čistenia - ráta sa s ďalšími prehrádzkami nad priehradou, ktoré by zachytávali splaveniny.

p.Straka: Ak vám vyjde štúdia otvorenia potoka drahá, vracia sa to k pôvodnému návrhu PPO. Mne stále chýba analýza príčin. Prečo niekde na malom mikropovodí vznikajú takéto povodne.

p.Virág: Je to dážď...:-)

p.Straka: Je možné, že to, čo bolo v 2011 tu už nikdy nebude...

p.Fatulová: Sú Doľany zahrnuté v aktualizovanom pláne protipovodňovej rizika?

p.Virág: Zatiaľ vzniká len zoznam, ktorý sa potom preklopí do plánov opatrení. Sú tam dokonca aj oblasti, ktoré sme nemali podchytené, pre informovanie obcí sme ich do zoznamu dali. Obce majú povinnosť dokladať podklady, že tam tá povodňová situácia bola, ale nerobia to všetci.

p.Pätoprstá: Ďakujem všetkým, že prišli a dovoľte mi tlmočiť pozdrav od pána župana. Nie je celkom nadšený tou veľkou stavbou. To rozhodnutie však bude vaše – obyvateľov. Treba zohľadniť, aké sú vplyvy tažby dreva na povodne. Na riešení by sa mali dohodnúť viaceré rezorty, ale na Slovensku nie je medzi nimi dobrá komunikácia. Chcela by som poprosiť o väčšiu spoluprácu, aby sa zlepšila starostlivosť o les, aby nešlo len o zisky z ťažby dreva. Treba vysvetliť občanom, aké sú výhody a nevýhody takéhoto riešenia.

p.Gábriš - prezentácia

Kvalifikáciou som aplikovaný matematik s hydrologickou praxou, pracoval som napríklad na rieke Indus...

Príroda sa dá celkom ľahko počítať.

Veľkosť povodia je 5,75 km², 100-ročná voda sa odhaduje na 143 tisíc kubíkov. Nie všetka voda z povodia však ihneď odteká. Zo zrážky je okamžitá strata výpar. Zachytáva sa na listoch, vsakuje do zeme. Len malá časť sa zúčastňuje odtoku. Odtok ide po spádnici (kolmica na vrstevnicu). A ako rýchlo to ide, závisí od sklonu a kontextu.

Prečo vlastne Doľany plávali? Od nástupu dažďa do vybreženia došlo v krátkom čase. Ako je to možné? SHMU hovorí o 3.2 hodinách. V Doľanoch nemáme ombrograf, hydrograf (nie je tu zber údajov). Je možné, že tu lialo hneď. V Doľanoch je nejakým spôsobom celé povodie iné ako priemer v Karpatoch. Táto dolina sa správala atypicky. Voda neodtekala 6 hodín, ako by podľa prepočtov mala, ale za hodinu. Preto jej bolo tak veľa. Videli sme na obhliadke terénu, že hlavné zvážnice fungujú ako diaľnica pre vodu. Celé som si to vypočítal, ale to, čo som videl dnes v lese, je ešte horšie. Lesné zvážnice všade fungujú ako tobogány. Do potoku sa tá povodeň ani nedostala (ostal tam mach na kameňoch). Čiže ak postavíme ochranné nádrže, aj tak to nebude stačiť. Bez ohľadu na to, ako je dobre postavená hrádza, tak Doľany budú pod vodou. A stavať takú priehradu – to je ako chcieť sa chrániť aj pred výbuchom sopky, alebo pádom meteoritu.

Čo teda robiť? Sanovať lesné cesty. Lesy majú právo ťažiť, ale nie humpľovať. Dozerať na stavby mostov, aby sa na toku nevytvárali umelé prekážky. Lesy – presne to, čo sme videli tu – surovým drancovaním – to nie je hospodárenie s lesom. Títo ťažobníci by les nemali opustiť bez nejakej kontroly a bez toho, aby ho opustili v pôvodnom stave.

p.Straka: Lesný zákon prikazuje sanáciu lesných zvážnic. Nerobia to.

p. Pätoprstá: Aký to má vplyv na podzemné zásoby vody?

p.Gábriš: Odtláčame všetku vodu preč. Melioračné rúry v poliach. Hladina spodnej vody je držaná niekde pod tými rúrami. Hladiny spodných vôd stále klesajú.

p.Virág: Pozrime sa aj na svojich susedov, ako sa zmenilo využívanie spodnej vody. Čo pozemok, to studňa, to čerpadlo, zavlažovanie trávnikov. Používa sa na to, hlavne keď je sucho. Aj to drancovanie podzemných vôd. Nie len lesy. Navyše máme veľmi veľa znečistenia, skládky, veľa rizík, ktoré keď si všetko spočítate – nemáme zmapované kam idú všetky znečistenia podzemnej vody – preto ľudia z kohútika majú zlú vodu. Zlý manažment a súčtom všetkých týchto vecí vrátane znečistenia vzniká veľké riziko. Najviac to zaujímalo súkromných geológov a hydrológov developerov.

p. Vongrej: Mne pripadá navrhovaná priehrada ako bariéra pre migráciu živočíchov. Je v návrhu opatrenie, aby sa zachovala migrácia v toku?

p.Virág: Nesúhlasím, lebo hovoríme o poldri.

p.Slaninka: Ale pán Kedrovič navrhol nádrž, hovorme o priehrade (sypanej nádrži).

p.Straka: Táto otázka by sa mala riešiť pri posudzovaní v procese EIA.

p.Gábriš: Čo sa týka priehrady Vinice – je trochu hanba projektanta naviezť 6 tisíc kubíkov materiálu, aby zastavil 5 tisíc kubíkov vody... Podľa výpočtov sa odtoky z doliny a z Vinice/ulička vôbec časovo nestretnú. V uličke je problém aj s ročnou vodou – nemajú tam riešený odtok vody. To priehrada nevyrieši. Objem hrádze Vinice je vyšší ako objem vody, ktorý by tam natiekol. Toto je hlavný argument v prospech suchého poldra vyššie na toku potoka, kde je na to vhodný priestor. Priehrada v tomto mieste vôbec nemá zmysel, nefungovala by.

p. Macura: Prehrádzky majú z hľadiska protipovodňovej ochrany iba minimálny vplyv. Pre akumuláciu vody v povodí sú to vhodné opatrenia, zmierňuje to vplyv sucha. Z výskumu mnohých autorov vyplýva, že vplyv protieróznych opatrení na extrémne prietoky sa zmenšuje zvyšovaním prietoku. Pri extrémnych prietokov – povodňových stavov môžu opatrenia v povodí zmierniť povrchový odtok do 10%. V tomto prípade by to bola zmena z 10 m³.s^-1 na 9 m³.s^-1, čo je minimálny vplyv na návrhové parametre úpravy toku alebo poldra.. V prírode extrémnu povodeň nezadržíte. Buď ju akumulujete v nádrži alebo podri, alebo upraviť koryto toku.

SVP má záujem zabezpečiť obec, má to finančne prekryté. Prehrádzka – ako pomocné opatrenie áno. Kaskády spomalí tok a sploští povodňovú vlnu. Aké sú teda možnosti alebo alternatívy? Revitalizácia lesa môže súbežne bežať, ale je to na dlhšiu trať aj kvôli komunikácii jednotlivých ministerstiev.

Skúsenosti z doteraz budovanými prehrádzkami v rámci programu revitalizácie krajiny sú katastrofálne. Boli bodované bez projektu, bez predpísaných povolení, teda ako čierne stavby. Väčšina prehrádzok už nestojí – štandardne ich odniesla prvá väčšia voda. Aj prehrádzka je vodohospodárska stavba, ktorá vyžaduje projekt a kvalitnú realizáciu. Takéto prehrádzky dlhodobo plnia protieróznu ochranu. Preto varujem pred výstavbou drevených prehrádzok ako čierne stavby.

Priehrada Vinice – treba riešiť tok potôčika, aj podľa podľa prezentácie p. Gabriša mi vychádza, že ju vôbec netreba.

p.Straka: Tak sa vlastne zhodnime – viac-menej všetci podporujeme riešenie otvorenia potoka. To vidím ako dosť veľký problém. Treba však uvažovať aj o kombinácii riešení na horných kilometroch toku nad obcou.

p.Vaľo - prezentácia

Hrablice sú na potoku postavené tak kolmo, že sa musia ihneď zaniesť. Treba ich dať šikmejšie. Mám skúsenosti z praxe, podnikám aj v ťažbe dreva a keďže som si uvedomil, že svojím podnikaním spôsobujem odvodňovanie lesov, začal som to riešiť a obnovovať lesy – zvážnice. Ak poznáme príčiny, môžeme navrhovať riešenia.

Riešenie – narušiť rýpadlom utlačenú pôdu nepotrebných približovacích ciest (zvážnic) v lese zhora dole tak, aby voda ostala tam, kde spadne.

Objednal som dron nad lesy v Doľanoch – zistiť, ako to vyzerá. Všade zvážnice. Ak sa topí sneh, všetko stečie po zvážniciach. Prečo nemáme jar? Lebo v pôde je malá zásoba vody do leta, takže už v marci je sucho – ale ešte nie je príroda zelená. Ohrieva sa, lebo je sucho. Preto je za zimou hneď leto.

Zhrnutie mojich návrhov:

1. Navrhujem narušiť zhutnené, nepotrebné, približovacie lesné cesty a stopy po traktoroch od najvyššieho miesta po najvyššie tak, aby dažďová voda ostala tam, kde spadne.

2. Navrhujem zasypať priekopy popri lesných cestách, lesnú pôdu popri ceste z oboch strán nakypriť, aby dažďová voda a voda z topiaceho sa snehu bez problémov vsiakla do zeme, a vysvahovať ju smerom od lesnej cesty do lesa cca. 5-percentným sklonom do vzdialenosti cca. 3+ metrov.

Týmito dvomi opatreniami vo veľkej mieri zabránime povrchovému odtoku vody a vyplavovaniu sedimentov z lesa nad obcou Doľany.

3. Aby navrhované suché poldre neprepúšťali iba dažďovú vodu, odporúčam, pred priepustom v hrádzi suchého poldra postaviť stavebný prvok, ktorým môžeme regulovať výšku hladiny vody pred poldrom. (Také riešenie už existuje v obci Repejov.)

Pri nastavení výšky hladiny vody cca. 1 meter nám vznikne malá vodná plocha, poskytujúca vhodné podmienky pre život množstva rôznych druhov živočíchov a rastlín.

(pozn. "repejovské" riešenie vo forme jazierok, ktoré opisujem vyššie, môžete nájsť v mojom dokumente na Youtube : Odvodňovanie pevnín= klimatická zmena. V čase 17:30-18:30)

p. Gábriš: K bodu 3 by som si dovolil navrhnúť, aby to minijazierko nebolo opreté o samotnú hrádzu poldru, ale malo svoju vlastnú minihrádzku. Pripadá mi to vhodnejšie pre vodný život. Repejovské riešenie nepoznám, možno je to tam tak.

p.Macura: Tieto opatrenia zabezpečia navýšenie potoka, ale nie PPO.

p.Fatulová: To neznamená, že keď sa odmietne tento spôsob, že iné opatrenia nebudú mať funkciu PPO. Hovoríme stále o sivých a zelených riešeniach. Hovorili ste, že ekonomika nepustí. Financie nemôžu byť vyššie ako riziká. Kto zaplatí PPO – jedine z eurofondov. EU preferuje zelené opatrenia. To je tlak z EU. Toto je treba riešiť spolu s ekonomikou.

p.Virág: Pri posudzovaní majú prioritu zelené opatrenia a ten zvyšok treba riešiť technickým opatrením. Kombináciou. Čo nedosiahnem zeleným opatrením, to skombinujem s technickým riešením (poldre, priehrada).

p.Fatulová: Súhlasím – rozhodnutie je založené na údajoch. Pán Kedrovič povedal, že zelené opatrenia sú vyčerpané a tu sme videli (prezentácia p.Vaľo), že zelené opatrenia tu sú. Takže treba uprednostniť zelené opatrenia a tie sivé podložiť údajmi. Kombinácia.

p.Straka: Čím viac bude lacných opatrení, tým lacnejšie bude drahé opatrenie. Či už to bude riešenie vo forme poldra – čo si osobne myslím – nie sypaná hrádza. Aj kvôli geologickému zloženiu podložia. Vhodné by bolo aj otvorenie potoka.

Prestávka

p. Straka: Otázka na p.Virága – aký je predpoklad realizácie nádrže – časový horizont?

p.Virág: Celý projekt musí prejsť posudzovaním podľa zákona, vrátane dvojstupňového hodnotenia vplyvov na životné prostredie EIA. Otázka je, dokedy sa to stihne a či v budúcnosti budeme mať ešte nárok na čerpanie eurofondov.

p. Kunovská - prezentácia

Diplomová práca o protipovodňových opatreniach v Doľanoch (2016). Navrhuje v nej prírode blízke PPO, ktoré slúžia zároveň na zvýšenie retenčnej schopnosti krajiny a akumuláciu podzemných vôd. Analyzovala problémy v Doľanoch, za najväčší považuje zatvorený potok a hospodárenie v lesoch a poliach. Najlepšie riešenie – komplexné – lesy (zmeniť hospodárenie), zatrávnenie vinohradov, aby voda rýchlo neodtekala, potok, ktorý vychádza do extravilánu na poľnohospodárskej pôde. Navrhuje urobiť na toku potoka meandre, ktoré by pomohli znížiť odtok vody z územia, mali by čiastočnú funkciu PPO. Zníži sa tak erózia, ochladí sa vzduch, zvýši sa atraktivita územia pre turizmus.

------------

Záverečná diskusia

p.Virág: Povedali sme toho veľa, treba vybrať nejaké prvky, skúsiť niečo navrhnúť a posúdiť ich realizovateľnosť. Vodu, ktorú nedokážeme previesť obcou, musíme akumulovať. Napr. poldrom.

p.Straka: Ale to je len na dobu určitú – treba spomaliť odtok, nie kumulovať.

p.Virág: Polder v Oreskom je presvetlený, suchý, keď nie je veľa vody – normálne preteká. Polder môže byť aj zalesnený.

p.Macura: Z môjho pohľadu by bolo najelegantnejšie otvorenie potoka. Súčasný stav -betónové panely a zatrubnenie je najhoršie riešenie z pohľadu bioty toku ale aj estetiky obce. Tok je dominanta krajinnej a urbanizovanej scenérie, preto to treba využiť. Úprava potoka by zabezpečila protipovodňovú ochranu a skvalitnila prostredie obce. Navrhované protierózne prehrádzky sú vhodným nástrojom pre zmiernenie prietoku splavenín.

p.Straka: Akékoľvek riešenie podlieha zákonu, čo je pre každého stavebníka čiernou morou. Proces EIA trvá aj 3 roky – obec dostane obrovské množstvo údajov a dát a môže posudzovať, či je riešenie vhodné alebo nie.

p.Virág: Aby sa nestalo to, že kým sa dosiane dohoda, ujde nám vlak (financie – nebude z čoho PPO zaplatiť).

p.Straka: Keby sa chcela takáto štúdia úpravy toku vypracovať – kto by to robil? SVP? (áno). Nech to občania prekomunikujú celé – v podstate brainstorming medzi občanmi, ako by sa mohol otvoriť potok a podklady, čo kde ako treba. Aby štúdia SVP vychádzala aj z názorov ľudí. Aby občan, ktorý v obci žije, dostal možnosť vyjadriť sa. Bola by to skutočne pekná dominanta obce a vyriešilo by sa to. Za predpokladu, že si vyriešite kanalizáciu.

Závery:

p.Virág: V rámci EIA ideme do pol roka realizovať štúdiu, ktorá by mala mať možnosť odkrytia potoka. Ak sa ukáže, že sa tým nedá dosiahnuť potrebná kapacita, bola by možná kombinácia s opatreniami z pôvodného zámeru. Plus – môžeme osloviť aj ostatných – zmenšiť intenzitu povrchového odtoku z prostredia – lesa. Aj v rámci teraz otvoreného operačného programu existuje možnosť financovania PPO mimo koryta toku. To by mohli byť napríklad prehrádzky. Obec by mohla prísť s takýmto projektom úprav mimo toku, financovanými z eurofondov. Dôležité je dosiahnuť aj zmenu hospodárenia v území.

p.Macura: Navrhujem v prvom rade úpravu toku, ak by toto riešenie nebolo priechodne z pohľadu obce (technicky nie je problém navrhnúť úpravu toku na Q =10 m³.s^-1), potom odporúčam zostať pri nádrži. Ine reálne riešenie protipovodňovej ochrany obce Doľany nepoznám.

p.Straka: Odstraňovanie príčin v lese, odkrytie toku, poldre – nemusí byť jeden veľký, ale sústava sedimentačných nádrží. Neuvažovať o nejakej veľkej stavbe na kopci. Chýba mi na stretnutí niekto, kto ten „bordel“ robí – lesy. (Bol pozvaný zástupca, nedostavil sa.) Správca lesa je povinný zo zákona po ťažbe revitalizovať.

p.Šíbl: Ťažiskom by malo byť začať opatreniami na revitalizáciu lesa bez ohľadu na to, do akej miery budú slúžiť ako PPO.

Na záver organizátori oznámili, že s výsledkami tohto pracovného stretnutia oboznámia občanov a predstaviteľov samosprávy v obci na verejnom zhromaždení, na ktoré chcú tiež pozvať niektorých odborníkov.