Bezpečnosť priehrad

V skriptách Slovenskej technickej univerzite od Doc. Ing. Milana Čistého sa uvádza: „Hrádza je základným, najdôležitejším, najdrahším a najnebezpečnejším stavebným prvkom vodnej nádrže.“ Na úvod nič povzbudzujúce. Z týchto dôvodov sa však veľmi dbá na každý krok pri ich realizácii. Nepresnosť alebo zlý výpočet môže spôsobiť deformáciu až pretrhnutie hrádze.

Naše priehrady majú byť nehomogénne, to znamená, že sa majú stavať z viacerých miestnych materiálov. Všeobecne pri týchto hrádzach sa navrhuje, že tesnenie má byť najčastejšie z nepriepustnej zeminy, výnimočne aj z iných hmôt – betón, železobetón, asfaltobetón.

„Zo zátopovej plochy priehrady sa odstraňuje všetka organická hmota, ktorá by spôsobila po napustení nádrže hygienické a estetické nedostatky. Nevyhnutné je odstránenie všetkých prekážok, ako sú stavby, balvany, zvyšky stavebného materiálu a podobne. Z dna nádrže vyťažíme prípadnú rašelinu, odstránia sa skládky, hnojiská, močovkové jamy a čokoľvek, čo by mohlo spôsobovať znečistenie.“ Tento krok napovedá aká obrovská stavebná činnosť nastane pri priehrade a 4 prehrádzkach a aká obrovská plocha sa na chránenom území zmení v dĺžke minimálne 3 km.

Povedali sme si niečo o dĺžke stavebnej činnosti v našom údolí. A čo šírka? "V priestore medzi normálnou úrovňou hladiny a maximálnou hladinou vody v nádrži je účelné navrhnúť pás trvalých trávnych porastov s minimálnou šírkou 15 m. Tento pás pôsobí ako prirodzený biologický filter pre zachytenie splavenín pritekajúcich do nádrže z jej okolia. Podmienkou dobrej účinnosti tohto opatrenia je pravidelná údržba spočívajúca v kosení. Z hľadiska začlenenia nádrže do krajiny je vhodné doplniť trávny pás nad úrovňou maximálnej hladiny vhodnou kríkovitou a stromovou vegetáciou.” Šírka samotnej priehrady Doľany 1 bude cca 80 m. Ak pridáme 15m z každej strany, plus prístupový priestor, tak nám vyjde, že minimálna šírka len priehrady je 130m a treba rátať aj s prekládkou cesty, ktorá ako cesta III triedy má mať 7,5m, tak na výstavbu je potrebná šírka údolia minimálne 140 m. Je údolie takto široké všade alebo treba aj tu zásahy do nepevného úbočia?

„Dynamickým účinkom vĺn na breh dochádza k uvoľňovaniu zemného materiálu ich podmielaním a zosúvaním a vytváraniu litorálnej zóny – špecifických príbrežných oblastí vodnej nádrže. Úpravy brehov sú dôležité na ochranu pred priamym pôsobením vlnobitia v nádrži.“ Ak si uvedomíme, že naše kopce z geologického hľadiska patria medzi zosuvné územia (svahové deformácie) – plochy, ktoré vyžadujú zvýšenú ochranu, pretože je tu možný výskyt potenciálnych svahových deformácií – tak nám stavba priehrady nepridá na pocite bezpečnosti.

“Ochranné (retenčné) nádrže patria k základným vodohospodárskym opatreniam určeným na ochranu krajiny, objektov a zariadení pred nepriaznivými účinkami veľkých vôd. Ich hlavnou úlohou je zachytenie vrcholu povodňovej vlny a splavenín v ochrannom (retenčnom) priestore nádrže a jej transformácia na prijateľnú hodnotu. Ochranné nádrže charakteru malých vodných nádrží sa využívajú hlavne v horných častiach povodia s malými vodnými tokmi a v urbanizovanom prostredí, predovšetkým na zachytenie, využitie, dočasnú akumuláciu a neškodné odvedenie dažďových vôd.

Funkciu ochrannú plnia účelové nádrže s presne definovaným ochranným priestorom, u ktorých je ochranná funkcia dominantná. Túto funkciu plní tiež v obmedzenom rozsahu väčšina malých vodných nádrží neovládateľných ochranným priestorom. Ochranné nádrže zabezpečujú nielen ochranu pred veľkými vodami, ale zachytávajú aj splachy z povodia. Ostatné nádrže plnia túto funkciu ako vedľajšiu.“

Čo sme sa dozvedeli z týchto riadkov? Na horných tokoch ako je náš Podhájsky potok sa stavajú malé ochranné nádrže! Priehrady s výškou hrádze nad 15m patria medzi veľké priehrady, kam sa radí, napríklad, Liptovská Mara alebo Oravská priehrada. Prečo by sme mali mať tú „česť“ a patriť medzi veľké priehrady? Aký je v tom zámer?

Ďalej doc. Čistý píše: „Dôležitá je znalosť meteorogických a klimatických pomerov celého povodia ochrannej nádrže, hlavne dažďových zrážok. Potrebný je prieskum akosti povrchových a podzemných vôd. Pre riešenie objemu ochrannej nádrže a návrh objektov je veľmi dôležitá znalosť hydrologických údajov. Nesmie chýbať kultúrno-prírodný prieskum, ďalej prieskum fyto a zoocenologický, hospodársky, sociálny a zabezpečenie majetkoprávnych pomerov."

"Z dostupných zdrojov však vyplýva, že prognózované hodnoty potreby vody vodohospodári zveličujú, čo má vplyv na rozhodovací proces pred výstavbou vodárenských nádrží,“ upozorňuje Ján Hanušin zo Spoločnosti pre trvalo udržateľný život.

Túto citáciu môžeme aplikovať aj na zámer zrealizovať priehrady a prehrádzky na našom Podhájskom potoku v údolí Malých Karpát za dedinou. Hydrologické údaje (trieda IV s presnosťou ±40 % - čiže obrovský rozptyl údajov), ktoré sú k dispozícii, nezodpovedajú potrebách týchto megastavieb. V rámci viacúčelových vodných diel sa často zdôrazňuje aj protipovodňová funkcia nádrží. „Obávam sa však, že výstavba nádrží je stavanie vedra pod tečúcu strechu,“ hovorí vodohospodár spolupracujúci s Českou akadémiou vied Oldřich Syrovátka. Podľa neho by si hydrológovia mali konečne pripustiť, že zdravá pôda je lepšia nádrž a dokáže zadržať desaťkrát viac vody ako povrchové nádrže v celom bývalom Československu. Zdá sa mu, že tlak na stavbu nádrží v Česku už dávno nie je taký silný ako na Slovensku.

„Vodohospodárskej riešenie ochrannej nádrže spočíva v stanovení podmienok a okolností zabezpečenia ochrany nižšie ležiaceho územia pred veľkými vodami v závislosti na požadovanom stupni zabezpečenia. V podstate ide o výber vhodnej lokality, stanovenie veľkosti ovládateľného a neovládateľného ochranného (retenčného) objemu nádrže v závislosti od požadovaného stupňa ochrany záujmového územia a určenie kapacity výpustných objektov a bezpečnostných priepadov.“ – píše doc. Čistý. Tu by sme sa mali zastaviť a uvedomiť si, načo vlastne plánovaná priehrada slúži: na ochranu pred povodňami. Ak však voda dosiahne prepadovú hranu (prepad pojme 40 m3 za sekundu), tak bude z nej vytekať neriadenie. Na jednej strane je to dobré kvôli tomu, že sa priehrada „sama“ bude brániť veľkej vode, ale na strane druhej kapacita potoka je maximálne 1,5m3 za sekundu, takže voda bude tiecť po dedine a spôsobí oveľa horšie záplavy ako boli v roku 2011. Potom sa voda dostane aj do domov a môže odniesť ľahšie stavby aj s hospodárskymi zvieratami ako to bolo na Píle. Ak však hladina vody v priehrade stúpne ešte viac a začne sa prelievať cez hrádzu, reálne hrozí erózia vzdušnej strany hrádze a následne pretrhnutie hrádze. Vlna, ktorá týmto spôsobom vznikne sa volá prielomová vlna. Spoločnosť Vodotika možno túto vlnu vyrátala, avšak táto informácia je tajná, aby ľudia nechytali paniku. S prielomovou vlnou teda treba rátať.

A tu sme prišli k hlavnému dôvodu zaplavovania dediny. Okrem toho, že treba neustále čistiť potok a jeho brehy, je nutné zvýšiť kapacitu potoka a hlavne upraviť mostné konštrukcie nad potokom k jednotlivým domom. Slabosť nášho potoka sa prejavuje od horného "hučáka" po dolný "hučák". Takže upraviť by sa mala hlavne táto časť toku. V posudku záchytného objektu, ktorý je postavený hore v dedine (horný hučák), nás však upokojujú.:

„... Po ukončení stavebného zámeru „Doľany – Podhájsky potok, záchytný objekt plavenín a splavenín“, bude vodou nesený materiál bezpečne zachytený počas zvýšených prietokov v záchytnom objekte, čím sa eliminuje ohrozenie mostných konštrukcií v nižších lokalitách obce a zamedzí sa upchávaniu osadených hrablíc a koryta v zakrytej časti toku. Súčasne sa eliminuje vodná erózia brehov plaveným materiálom, vytápanie pivničných priestorov, komunikácií, pozemkov a ničenie poľnohospodárskych plodín v obci Doľany. Z toho hľadiska sa životné prostredie obyvateľov obce skvalitní.“

Nad priehradou Doľany 1 sa plánujú 4 protierózne nádrže. Horný tok potoka s bežnou nízkou kapacitou prietoku a 4 nádrže s výškou 4,5 m. Zámer? Viac ako ochrana sa vynára úplne iný zámer, ktorý s našou ochranou nemá nič spoločné. Zo skrípt pre študentov: „Protierózne usadzovacie nádrže sú určené výhradne na zachytávanie splavenín. Navrhujú sa zvyčajne dve, najčastejšie obdĺžnikové, zemné, so spevneným dnom a stenami, prispôsobené k ťažbe usadenín“.

Naše priehrady a hrádzky sú na hydrologické údaje zo zámeru na ich stavbu predimenzované. Z akého dôvodu? Postavia ich z eurofondov, ale na prevádzku, údržbu, opravu a čistenie si už vodohospodári budú musieť nájsť sami. Na Slovensku je množstvo nádrží, ktoré nenapĺňajú svoju pôvodnú funkciu z jednoduchého dôvodu – nie sú peniaze. Zanášanie bahnom je problémom mnohých nádrží. Preto niektorí odborníci upozorňujú, že vodné diela sa majú stavať vtedy, keď sú nevyhnutne potrebné.

Za samozrejmosť sa považuje, že najmä priehrady, ochranné hrádze a poldre slúžia na ochranu pred povodňami a sú dimenzované na maximálne možné povodňové zaťaženie. Skúsenosti ukazujú, že z rôznych dôvodov to tak nemusí vždy byť. Zároveň platí, že zlá ochrana pred povodňami je horšia ako žiadna ochrana, ktorá v obyvateľstve nevytvára falošný pocit bezpečia, a najmä škody počas prírodnej povodne sú menšie, ak sa územie zaplaví postupne, ako pri náhlom zaplavení počas pretrhnutia hrádze. Niekoľko desaťročí, počas ktorých nedo­šlo na našom území a ani v relevantnom okolí k žiadnej väčšej havárii priehrady alebo hate, môže pôsobiť na laickú verejnosť upokojujúco – a nielen na ňu. Pritom prevádzkovatelia vodných stavieb, ktorí sú každodenne vystavení ekonomickému tlaku pre minimalizovanie prevádzkových nákladov, napokon často musia riešiť iba tie najnevyhnutnejšie problémy: to, čo hrozí teraz, okamžite. To spôsobuje, že sa včas nevenuje dostatočná pozornosť možným závažným a systémovým poruchám a ich prevencii.

Tak dlho sa chodí s džbánom po vodu, až sa ucho odtrhne – poznáte toto príslovie?